Srdce a cievy

Srdce - je dutý svalový orgán, ktorý pumpuje krv cez obehovú sústavu - kardiovaskulárny systém - vďaka rytmickým sťahom - kontrakciám.

    - je uložené v medzipľúci  Má tvar kužeľa, ktorého báza je orientovaná smerom hore. Hrot srdca smeruje dopredu a dole. Približne 2/3 srdca sú uložené v ľavej a 1/3 v pravej časti hrudníka. Srdce dospelého človeka má hmotnosť priemerne 300 g u muža a 250 g u žien. Jeho dĺžka od bázy po hrot je v priemere asi 12 cm.

Ľavá a pravá strana je rozdelená srdcovými priehradkami

    - predsieňová priehradka

    - komorová priehradka

Medzi predsieňou a príslušnou komorou sa nachádzajú cípovité chlopne, ktoré oddeľujú predsieň od komory a fungujú ako jednosmerné ventily, t. j. umožňujú krvi prúdiť len smerom z príslušnej predsiene do komory. V srdci sa nachádzajú dve cípovité chlopne:

- trojcípa alebo trikuspidálna chlopňa, medzi pravou predsieňou a pravou komorou

- dvojcípa alebo mitrálna chlopňa, medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou.

 Ich funkciou je zabezpečovanie jednosmerného toku krvi z predsiení do komôr.

Chlopne sú aj medzi komorou a výstupom do príslušnej tepny. Tieto sa označujú ako semilunárne (polmesiačikovité). Sú to:

- pľúcnicová alebo pulmonálna chlopňa, medzi pravou komorou a pľúcnou (pulmonálnou) tepnou

- aortálna chlopňa, medzi ľavou komorou a aortou

    Oporu srdca tvorí väzivová kostra – srdcový skelet, pevné kolagénové a elastické väzivo, ktoré oddeľuje svalovinu komôr a predsiení a vytvára väzivové prstence okolo chlopní. Väzivo tak tvorí oporu srdcových chlopní. 

- tvorí sa:

- anulus fibrosus sinister (väzivový prstenec okolo mitrálnej chlopne

- anulus fibrosus dexter (okolo trikuspidálnej chlopne)

- anulus aorticus (okolo aortálnej chlopne)

- anulus trunci pulmonalis (okolo pulmonálnej chlopne)

- kónusová šľacha (tendo infundibuli) - spája anulus aorticus a anulus trunci pulmonalis

- trigonum fibrosum sinistrum (priestor medzi anulus fibrosus sinister a anulus aorticus vyplnený väzivom)

- trigonum fibrosum dextrum (medzi anulus aorticus, anulus fibrosus sinister a dexter), obsahuje zhrubnutý väzivový prúžok, ktorý sa nazýva Todarova šľacha

- väzivová časť komorovej priehradky (pars membranacea septi interventricularis)

    Svalovina srdca sa pravidelne zmršťuje – systola, a ochabuje, diastola. Tieto kontrakcie umožňujú pumpovanie krvi do malého aj veľkého obehu. 

Niektoré svalové bunky (kardiomyocyty) majú schopnosť generovať elektrické napätie. Tieto bunky v srdci vytvárajú tzv. prevodný systém srdca, ktorého súčasťami sú:

- Sínusový úzol – nachádza sa v stene pravej predsiene. Vytvára elektrické vzruchy, ktoré sa šíria viacerými dráhami do ľavej predsiene a k predsieňovo-komorovému (atrioventrikulárnemu) uzlu.

- Atrioventrikulárny (predsieňovo-komorový, AV) uzol – umožňuje prenos vzruchu z predsiení na komory. Je to jediné miesto, kde sa spája svalovina predsiení a komôr.

- Hissov zväzok – vychádza z atrioventrikulárneho uzla, delí sa na pravé a ľavé ramienko, ktorými sa šíria vzruchy do pravej a ľavej komory.

- Purkyňove vlákna – koncové vetvičky prevodného systému.

Cievy

Krvné zásobenie srdca zabezpečujú:

    -  vencovité tepny (arteriae coronariae), ktoré vystupujú priamo zo srdcovnice. Vencovité tepny privádzajú kyslík a živiny jednotlivým bunkám myokardu. Odkysličená krv sa potom zo srdca odvádza 

    - srdcovými žilami (venae cordis), ktoré odvádza zo srdca odkysličenú krv do koronárneho splavu (sinus coronarius). Koronárny splav je žila, ktorá ústi do pravej predsiene.

    - vlásočnice zabezpečujú výmenu kyslíka a živín medzi krvou a tkanivami

Stena ciev je tvorená troma vrstvami:

    - vnútorná (endotelová) vrstva – tvorená jednou vrstvou plochých buniek,

    - stredná vrstva (media)– tvorená hladkou svalovinou, elastickými a kolagénovými vláknami (podľa toho, či prevažuje svalovina alebo elastické vlákna, rozoznávajú sa elastické cievy a cievy svalového typu),

    - vonkajšia vrstva (adventícia) – väzivový obal ciev.