História liečby s magnetom

 Pozitívne pôsobenie magnetizmu pri liečbe objavili ako prvý pravdepodobne Číňania. V Žltej cisárskej knihe interného lekárstva  2000 r.p.n.l., sa píše používanie magnetov na napravenie zdravotnej nerovnováhy. Poznámky o pôsobení magnetu sú však i v egyptských papyrusoch a anticko-gréckych zápiskoch. Hyppokrates liečil týmto spôsobom neplodnosť a menštruačné ťažkosti, kým rímsky autor Plínius píše o tom, že rímsky lekári používajú magnety pri zápaloch očí a pri liečbe popálením.  Arabský lekár Ibn Sina používa magnet ako liek proti depresii.

        Účinkom magnetov verila aj Cleopatra o ktorej sa vedelo, že používala magnetické a medené šperky. Je zdokumentované, že Cleopatra chodievala spávať s magnetizovanými kúskami nerastu magnetit, aby si zachovala mladistvý vzhľad.

    Naši predkovia poznali účinky magnetického poľa tvoreného jediným prirodzeným magnetom - minerálom, ktorým je magnetovec, jeho príťažlivú silu pôsobiacu na železné predmety a prisudzovali jej božský pôvod. Doštičky magnetovca prikladali na rany a bolestivé zranenia s cieľom urýchliť hojenie a odstrániť bolesť. Neskôr sa drť magnetovca pridávala do medu a vína čím vznikal tzv. nápoj večnej mladosti.

    Napriek dávnemu využívaniu účinkov magnetov vo viacerých častiach sveta, sa účinky magnetoterapie dostavali do Európy len veľmi pozvoľna.

    Magnet bol považovaný iba za „nevlastné dieťa" medicíny. 

    

                                

        

                                 

    V Japonsku v 60. rokoch vyvinuli magnetické fólie, ktoré nie sú väčšie ako minca a môžeme si ich prilepiť na pokožku.

    Dôkazom pozitívneho vplyvu magnetu sa prvý krát zaoberali japonský vedci v 70. rokoch 20. storočia.